Vivien

Stopujeme v Ženeve. Ide to veľmi zle. Vo Francúzsku to šlo lepšie. Čo narobíme. Domov sa dostať nejako musíme. Veď Slovensko už nie je tak ďaleko. Keď sme to zvládli doteraz, nevzdáme sa. Ale tí Francúzi mali pravdu, Švajčiarsko pre stopárov rajom nebude.

Cez leto sme kempovali na strednom Slovensku, boli sme piati. Slovensko-francúzska partia. Pri opekaní špekačiek sa dá polemizovať naozaj o všetkom. Počúvame hudbu, smejeme sa. Porovnávame ich krajinu s tou našou. Je to vcelku zábavné.

Rohodli sme sa odísť. Sme na severe Francúzska v meste Lille, inak štvrté najväčšie mesto. Naozaj nás to tu už nebavilo. Chceli sme teplé počasíčko bez dažďa a tu pršalo viac ako v Anglicku. Potrebovali sme jednoducho to more. La Manche bol neďaleko, ale more nás tam nelákalo. Tam je zima, my chceme teplúčko, slniečko, nie dáždik ! Toho sme už mali za týždeň viac než dosť ! Tak poďme na Azúrové pobrežie, vravím priateľovi. Dobre.

Na švajčiarsko – rakúskej hranici. Stopujeme. Zastane nám rakúske auto, vtipný mladík hovoriaci anglicky. Potešila som sa, konečne nebudem musieť namáhať moje neznalosti nemčiny.

Ideme na stanicu na prímestský autobus. Zástavku dobre poznáme, sme tu už niekoľko dní. Autobus je už tam, do odchodu zostáva ešte pár minút. Niekoľko ľudí je už dnu...

Fakt ! Neveríte ? Čítajte do konca ! Aj vy ste sa už stretli so starým známym, že Francúzi sa s vami inak ako po francúzsky neporozprávajú ? No tak ja mám iné skúsenosti.